Nakupujem pre

Nakupujem pre:

Vek

Vyskladať rodinné predplatné
Tmavý režim

Môže stres vyvolať infarkt? Takýto má vplyv na zdravie srdca

Zdravie

· aktualizované · 9 min čítania

Prečítajte si viac o tom, aký má stres vplyv na srdce alebo hladinu choleterolu, a či môže jeho veľké pôsobenie zapríčiniť infarkt.

Stručne: Stres sám osebe pravdepodobne nie je jedinou príčinou infarktu, no veľká medzinárodná štúdia INTERHEART ukázala, že psychosociálne faktory súviseli s vyšším rizikom infarktu. Dlhodobý stres sa podieľa na rizikových návykoch a môže zvyšovať tlak. Typické príznaky infarktu sú tlak na hrudi, bolesť šíriaca sa do ramena, krku či čeľuste, dýchavičnosť, nevoľnosť a potenie. Pri nich volajte 155 alebo 112 a nejdite sami autom.

Určite pre nikoho z nás nie je novinkou, že stres môže negatívne ovplyvniť celkové zdravie a dotýka sa aj jedného z najdôležitejších orgánov nášho tela, srdca. Prinášame preto štyri užitočné rady, ako znížiť úroveň stresu a zároveň sa starať o zdravie srdca. Stres ako taký je prirodzená reakcia organizmu na nebezpečenstvo. V našom tele je táto funkcia zakódovaná od čias našich predkov, ktorí vďaka nej dokázali uniknúť predátorovi alebo poraziť protivníka.

Kľúčové fakty

  • Stres je prirodzená reakcia tela. Pri stresových situáciách sa vyplavujú hormóny, ako adrenalín a kortizol, srdce bije rýchlejšie a zvyšuje sa tlak (NHS).
  • Medzinárodná štúdia INTERHEART (52 krajín, Lancet 2004) uvádza, že psychosociálne faktory súviseli s infarktom myokardu (pomer šancí 2,67). Išlo o súvislosť, nie dôkaz, že stres infarkt priamo vyvoláva.
  • Podľa WHO ide u väčšiny srdcovo-cievnych ochorení o rizikové faktory, ktorým sa dá predchádzať: fajčenie, nezdravá strava, nedostatok pohybu a škodlivé užívanie alkoholu.
  • Typické príznaky infarktu: tlaková bolesť na hrudi, šírenie bolesti do ramena, krku či čeľuste, dýchavičnosť, nevoľnosť, potenie.
  • Pri podozrení na infarkt volajte 155 alebo 112. Nešoférujte sami (NHS).
  • Dospelí potrebujú aspoň 150 minút miernej fyzickej aktivity týždenne (NHS, WHO).

Aký má stres vplyv na srdce?

Ak sme vystavení stresujúcim podmienkam, prirodzená reakcia tela je zrýchlený tep. Srdce sa snaží pumpovať krv rýchlejšie, aby do svalov doviedlo čo najviac okysličenej krvi a telo sa mohlo pripraviť na útek alebo obranu. Do tela sa vylúčia stresové hormóny, ako adrenalín a kortizol (NHS). Pri takejto reakcii sa dočasne zvyšuje krvný tlak.

Pri krátkodobom strese sa organizmus po čase upokojí. Problémom je časté alebo chronické napätie, ktoré nás nepustí. Srdce potom pracuje na vyšších obrátkach dlhšie, než by malo, a stres sa často spája s návykmi, ktoré srdce zaťažujú: fajčením, nadmerným alkoholom, nezdravým jedlom, nedostatkom pohybu a zlým spánkom. Práve kombinácia stresu a týchto návykov býva pre srdce najnáročnejšia.

Stres teda nie je jediný dôvod infarktu, no patrí medzi faktory, ktoré by sme nemali podceňovať. Pri už známom srdcovom ochorení, vysokom tlaku alebo cukrovke platí to dvojnásobne.

Čo hovorí štúdia INTERHEART

Štúdia INTERHEART (Yusuf a kol., Lancet 2004; PMID 15364185) porovnávala ľudí po prvom infarkte s ľuďmi bez infarktu v 52 krajinách. Pri zhodnotení rizikových faktorov sa zistilo, že infarkt myokardu súvisel s poruchami tukov v krvi, fajčením, vysokým tlakom, cukrovkou, obezitou v oblasti brucha a tiež s psychosociálnymi faktormi (pomer šancí 2,67). Ochranné faktory boli pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny a pravidelná fyzická aktivita.

Dôležité je, že ide o prípadovo-kontrolnú štúdiu. Ukazuje súvislosť, nie priamu príčinu, a psychosociálne faktory zahŕňajú viac než len pocit stresu. Správa však jasne hovorí, že na srdce sa oplatí myslieť aj psychicky, nielen cez cholesterol a tlak.

Aké sú najčastejšie príznaky infarktu?

Príznaky infarktu sa môžu u každého prejaviť inak. Podľa NHS patria medzi najčastejšie:

  • tlaková, zvierajúca bolesť na hrudi, ktorá môže vystreľovať do ramena, krku alebo čeľuste,
  • dýchavičnosť,
  • nevoľnosť alebo zvracanie,
  • pocit „pálenia záhy“ alebo plnosti,
  • potenie,
  • bledá, modrasto-sivá pokožka.

Príznaky infarktu nikdy nepodceňujte ako „len stres“. NHS uvádza, že aj stres môže spôsobiť bolesť na hrudi alebo zrýchlený tep. Sami si ich spoľahlivo nerozlíšite, preto pri podozrení konajte ako pri infarkte.

Tabuľka: príznak a čo robiť

Príznak Čo robiť
Zvierajúca bolesť na hrudi, šíriaca sa do ramena, krku, čeľuste Volajte 155 alebo 112, nešoférujte sami
Dýchavičnosť, bledá až sivá pokožka, studený pot Volajte 155 alebo 112
Zrýchlený tep s nevoľnosťou alebo závratom Nechajte sa vyšetriť ešte v ten deň
Zrýchlený tep počas stresu, ktorý do pár minút ustúpi Sledujte, spomalte, pri opakovaní sa poraďte s lekárom
Opakovaná únava, zadýchanie pri námahe Objednajte sa k lekárovi
Stres, ktorý trvá týždne a mení spánok Rozhovor s lekárom, pri kríze linky pomoci

Ako sa mu vyhnúť?

Tak ako pri iných ochoreniach, aj pri infarkte pozostáva prevencia z vyváženej stravy bohatej na zeleninu, ovocie a celozrnné potraviny, aktívneho životného štýlu, pravidelného cvičenia a obmedzovania alkoholu a nikotínu. Podľa WHO sa väčšine srdcovo-cievnych ochorení dá predchádzať odstránením hlavných rizikových faktorov: prestať fajčiť, znížiť soľ, jesť viac ovocia a zeleniny, pravidelne sa hýbať a nepiť alkohol vo veľkom množstve.

Dôležité je udržiavať organizmus zdravý nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Ľudia s vysokým tlakom, cukrovkou alebo vysokým cholesterolom by mali pravidelne chodiť na kontroly, a ak im lekár predpísal lieky, užívať ich presne podľa odporúčania. Spánok má tiež svoju úlohu: dlhodobý nedostatok spánku sťažuje zvládanie stresu a často vedie k nezdravému jedlu a menšiemu pohybu. Skúste preto zachovať pravidelný čas ukladania aj vstávania, večer obmedziť kávu a alkohol a spálňu udržiavať tmavú a vyvetranú.

Dostaňte stres pod kontrolu

Stres môže spôsobiť problémy so spánkom, žalúdočné ťažkosti, bolesti hlavy a napätie v tele. Pri dlhodobom strese je vyššie riziko, že si začnete pomáhať cigaretou či alkoholom, čo srdcu škodí. Pomáhajú nasledujúce štyri rady.

#1 Dovoľte si oddych

Často nás stresujú veci, nad ktorými nemáme priamu kontrolu, alebo ktoré nedokážeme okamžite vyriešiť. Úľavu zažijeme len vtedy, ak dovolíme mysli aj telu oddýchnuť si. NHS odporúča hovoriť o pocitoch s blízkym, plánovať si náročné dni dopredu, využiť dychové cvičenia a nevyhýbať sa pomoci, ak ju potrebujete. Bylinkové čaje a doplnky výživy nie sú náhradou odpočinku ani lekárskej kontroly. Pri srdcových ťažkostiach alebo liekoch na srdce a tlak sa o ich užívaní vždy poraďte s lekárom.

#2 Cvičenie, ktoré znižuje napätie

Pri cvičení sa uvoľňuje napätie a zlepšuje sa spánok. Pre dospelých sa odporúča aspoň 150 minút miernej fyzickej aktivity týždenne, napríklad 30 minút svižnej chôdze päťkrát týždenne, a posilňovanie hlavných svalových skupín aspoň dva dni v týždni. Ak ste dlho necvičili alebo máte ochorenie srdca, začnite pomaly a poraďte sa s lekárom (NHS).

#3 Zatočte s vysokým cholesterolom

Vysoký cholesterol patrí medzi rizikové faktory infarktu (INTERHEART: poruchy tukov v krvi). Dôležitá je zmena jedálnička, menej nasýtených tukov a údenín, viac zeleniny, strukovín a celozrnných výrobkov, ako aj pravidelný pohyb. Stres a cholesterol spolu súvisia nepriamo, napríklad cez stravovanie a nedostatok pohybu. Hladinu cholesterolu zistíte len z krvi, preto sa dajte preventívne vyšetriť a výsledok prediskutujte s lekárom. Čím dlhšie a pravidelnejšie sa hýbete, tým lepšie pre srdce.

#4 Doprajte relax telu i mysli

Skvelým spôsobom, ako uvoľniť napätie, je napríklad 15- až 20-minútový teplý kúpeľ pri príjemnej hudbe, prechádzka, rozhovor s priateľom alebo záľuba, pri ktorej zabudnete na povinnosti. Nejde o liečbu: ide o to, aby sa telo aj hlava naučili prepnúť z „pohotovostného režimu“ do pokoja. Mnohým ľuďom pomáha rovnaký čas večer, bez obrazoviek a práce.

Náš tip na záver

Vyskúšajte si doma malý „wellness večer“: teplý kúpeľ, tlmené svetlo, upokojujúca hudba a mobil v inej miestnosti. Nič to nestojí a pomáha prepnúť myseľ z pracovného režimu. Dlhodobo však dôležitejšie než jednorazový večer je pravidelný spánok, pohyb a kontrola tlaku a cholesterolu.

Prečítajte si aj: Vysoký cholesterol? Máme pre vás 5 užitočných tipov, ako ho znížiť

Zrýchlený tep pri strese: čo robiť

Zrýchlený tep počas stresujúcej situácie je bežný. Pomôže, ak sa zastavíte, posadíte a niekoľko minút pomaly dýchate: nadýchnite sa nosom, vydýchnite ústami o niečo dlhšie, než trvalo nadýchnutie. Odložte kávu, energetický nápoj a cigaretu, ktoré tep ešte zrýchľujú. Ak sa tep po niekoľkých minútach neupokojí, ak sa pridá bolesť na hrudi, silná dýchavičnosť, závrat alebo pocit na odpadnutie, nečakajte a volajte 155 alebo 112. Opakované epizódy zrýchleného alebo nepravidelného tepu nechajte vyšetriť aj vtedy, keď po chvíli odznejú. Lekár môže zmerať tlak, urobiť EKG a podľa potreby ďalšie vyšetrenia.

Kedy k lekárovi

Volajte 155 alebo 112, ak:

  • máte tlakovú, zvierajúcu bolesť na hrudi, ktorá sa šíri do ramena, krku alebo čeľuste,
  • sa pridáva dýchavičnosť, nevoľnosť, studený pot alebo bledá až sivá pokožka,
  • niekto vedľa vás stratil vedomie a nereaguje normálne,
  • máte myšlienky na sebapoškodenie alebo samovraždu.

Nešoférujte sami do nemocnice. Dispečer vám poradí, čo robiť, kým príde záchranka (NHS).

Choďte k lekárovi ešte v ten deň, ak:

  • vás náhle viac zadýcha ako zvyčajne,
  • máte bolesť na hrudi spolu s nevoľnosťou alebo pocitom búšenia, pomalého či vynechávajúceho srdca,
  • zrýchlený tep neustupuje ani po pokoji.

Objednajte sa k lekárovi, ak:

  • máte dlhodobý stres a podozrenie na vysoký tlak alebo cholesterol,
  • ste fajčiar, máte cukrovku, nadváhu alebo srdcové ochorenie v rodine,
  • sa zadýchate pri námahe, ktorú ste predtým zvládali,
  • stres trvá týždne a bráni vám v práci či vzťahoch.

Pomoc v kríze (overené 24. 10. 2026): Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566, IPčko 0800 500 333.

Často kladené otázky

Môže stres vyvolať infarkt?

Stres je jedným z faktorov, ktorý sa spája s vyšším rizikom infarktu, no nie je jediný. Štúdia INTERHEART našla súvislosť medzi psychosociálnymi faktormi a infarktom, nie dôkaz o priamej príčine.

Aké sú prvé príznaky infarktu?

Tlaková bolesť na hrudi šíriaca sa do ramena, krku alebo čeľuste, dýchavičnosť, nevoľnosť a potenie. Pri nich volajte 155 alebo 112.

Môže stres spôsobiť bolesť na hrudi?

Áno, NHS uvádza bolesť na hrudi a zrýchlený tep ako príznaky stresu. Nové alebo silné ťažkosti však vždy nechajte vyšetriť.

Ako znížiť riziko infarktu?

Nefajčiť, jesť pestro s dostatkom zeleniny a ovocia, hýbať sa aspoň 150 minút týždenne, obmedziť alkohol a soľ a pravidelne kontrolovať tlak, cholesterol a cukor (WHO, NHS).

Čo robiť, keď sa mi pri strese zrýchli srdce?

Zastavte sa, posaďte sa, pomaly dýchajte. Ak sa tep neupokojí, objaví sa bolesť na hrudi, dýchavičnosť alebo závrat, volajte 155 alebo 112.

Pomáhajú bylinky alebo doplnky pri strese a srdci?

Nenahrádzajú liečbu ani zmenu režimu. Pri srdcových ťažkostiach a užívaní liekov sa vždy poraďte s lekárom.

Kedy je stres dôvod ísť k lekárovi?

Keď trvá týždne, bráni vám fungovať, spôsobuje fyzické príznaky alebo sa pridáva úzkosť a smútok. Pri krízových myšlienkach volajte 112 alebo Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566.

Pomôže príjemná hudba alebo kúpeľ?

Môže pomôcť uvoľniť sa a prepnúť sa do pokoja. Je to doplnok, nie náhrada pohybu, spánku ani lekárskej kontroly.

Zdroje

  • Yusuf S. a kol. Effect of potentially modifiable risk factors associated with myocardial infarction in 52 countries (INTERHEART). Lancet 2004; PMID 15364185 – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15364185/
  • NHS: Heart attack – https://www.nhs.uk/conditions/heart-attack/
  • NHS: Get help with stress – https://www.nhs.uk/mental-health/feelings-symptoms-behaviours/feelings-and-symptoms/stress/
  • NHS: Physical activity guidelines for adults aged 19 to 64 – https://www.nhs.uk/live-well/exercise/exercise-guidelines/physical-activity-guidelines-for-adults-aged-19-to-64/
  • WHO: Cardiovascular diseases – https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/cardiovascular-diseases-(cvds)
  • Linka dôvery Nezábudka – https://linkanezabudka.sk
  • IPčko – https://ipcko.sk

Článok má informatívny charakter a nenahrádza odborné lekárske vyšetrenie. Výživové doplnky nie sú určené na liečbu ochorení a nenahrádzajú pestrú a vyváženú stravu. Aktualizované 24. 10. 2026.

Pošlite ďalej

Obsah článku

Súvisiace články

Všetky články
2012
Slovenská firma na trhu od roku
300 000+
vyše 300 000 objednávok
4,8 ★
Google, 343 hodnotení
1 milión+
predaných kusov
95 %
Heureka odporúča
Štvrtok
doručenie 19. 11.