Vápenatenie ciev. Čo ho spôsobuje a aká je prevencia?

Stručne: Vápenatenie alebo kôrnatenie ciev znamená, že sa v stene tepien usadzujú tukové usadeniny a tepny sa zužujú a tvrdnú. Lekári tento stav nazývajú ateroskleróza. Zvyšuje riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody, a podľa WHO sú srdcovocievne choroby najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Ochorenie nevieme zvrátiť, ale vieme ho spomaliť: nefajčiť, jesť menej nasýtených tukov a cukru, pohybovať sa, udržiavať primeranú hmotnosť, kontrolovať tlak, cholesterol a cukor a užívať predpísané lieky. Pri tlaku na hrudi, ochrnutí tváre alebo ruky či poruche reči volajte 155 alebo 112.

Počuli ste už o vápenatení, kôrnatení alebo kalcifikácii ciev a tepien? V bežnej reči sa pod týmito pojmami rozumie to isté, čo lekári označujú ako artérioskleróza alebo aterosklerózu, teda zužovanie a tvrdnutie tepien. Prečo je tento stav na zozname najnebezpečnejších pre ľudské telo, čo všetko môže spôsobovať, aké má dôsledky a ako sa možno pred ním chrániť včasnou prevenciou, sa dočítate v dnešnom článku.

Kľúčové fakty

• Ateroskleróza vzniká, keď sa v tepnách hromadia tukové usadeniny a tepny sa zužujú (NHS).
• Srdcovocievne choroby sú podľa WHO najčastejšou príčinou úmrtí na svete: v roku 2022 zomrelo na ne odhadom 19,8 milióna ľudí, približne 32 % všetkých úmrtí.
• NHS: ateroskleróza sa dá spomaliť životosprávou a liekmi, ale v súčasnosti neexistuje liečba, ktorá by ju zvrátila.
• Ochorenie môže dlho prebiehať bez príznakov. Infarkt alebo mozgová príhoda môžu byť prvým signálom (WHO).
• Najvýznamnejšie rizikové faktory: fajčenie, vysoký cholesterol, vysoký tlak, cukrovka, nadváha a obezita, vek nad 50 rokov a výskyt srdcovocievnych ochorení v rodine (NHS).
• Vitamín E a vitamín C vo vysokých dávkach nie sú overená ochrana ciev. Štúdia HOPE-TOO nezistila pokles veľkých srdcovocievnych príhod.

Vápenatenie, kôrnatenie a ateroskleróza: o čom hovoríme

Pojmy sa v bežnej reči zamieňajú. NHS opisuje aterosklerózu ako stav, keď sa tepny zužujú a krv nimi ťažšie preteká. Zvyšuje riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody a spolu s tým aj ďalších srdcovocievnych ochorení, napríklad ochorenia tepien dolných končatín. Prirodzené tvrdnutie ciev starnutím sa niekedy označuje ako fyzioskleróza, chorobné ako artérioskleróza. Pre bežného čitateľa je dôležitá praktická správa: nejde o nevyhnutný osud, spomaliť sa dá aj vo vyššom veku, hoci prevenciu je najlepšie začať skoro.

Ako vzniká vápenatenie ciev?

Na úvod je dobré si spresniť, ako vápenatenie ciev v ľudskom tele vzniká. NHS to opisuje jednoducho: v stenách tepien sa hromadia tukové usadeniny, ktoré spôsobia, že sa tepny zúžia. Pomáhajú tomu spomínané rizikové faktory – fajčenie, vysoký cholesterol, vysoký tlak, cukrovka, nadváha a obezita. Nejde o to, že by sa tuk z jedla jednoducho „obalil“ okolo ciev. Dej je pomalší a zložitejší: poškodená stena tepny sa postupne zhrubne usadeninami (tzv. plakmi), ktoré môžu tepnu zúžiť alebo sa môžu pretrhnúť a spustiť zrazeninu. Práve to býva príčinou infarktu alebo mozgovej príhody.

Ako pomáhame nášmu telu my svojou činnosťou? Pomoc to často nie je. Telu sťažujeme situáciu tým, že fajčíme, pijeme alkohol, prijímame veľa nasýtených tukov a cukru, málo sa hýbeme a celkovo žijeme nezdravo. Dôsledkom toho vznikajú problémy s tlakom, cievami a spomínaným kôrnatením ciev.

Čo je skutočnou príčinou vzniku tohto problému?

Presná príčina u konkrétneho človeka býva zložitá a nie je jedna. Vieme však, aké faktory riziko zvyšujú. Podľa NHS to je vek nad 50 rokov, fajčenie, vysoký cholesterol, vysoký tlak, cukrovka alebo ochorenie obličiek, nadváha a obezita, srdcovocievne ochorenie u blízkych príbuzných a pôvod z niektorých etnických skupín (čierna africká, karibská či južná Ázia). WHO k tomu pridáva fyzickú nečinnosť, škodlivé pitie alkoholu a znečistené ovzdušie a zmieňuje aj stres a dedičnosť.

Rizikové faktory sa dajú zistiť lekárskym vyšetrením. Lekár zmeria tlak, v krvi skontroluje cholesterol a cukor a podľa potreby využije ďalšie vyšetrenia. A pomoc existuje: NHS uvádza, že hoci ateroskleróza sa zatiaľ nedá zvrátiť, lieky znižujú riziko infarktu a mozgovej príhody (na zníženie cholesterolu, tlaku, rizika zrazenín a pri cukrovke aj hladiny cukru) a niekedy sa robí aj operácia na zlepšenie prietoku krvi.

Tabuľka: rizikové faktory a čo s nimi

Rizikový faktor	Prečo záleží	Čo môžete urobiť
Fajčenie	zvyšuje riziko (NHS, WHO)	prestať, v prípade potreby s podporou lekára alebo lekárnika
Vysoký cholesterol	tukové usadeniny v tepnách	kontrola, menej nasýtených tukov, lieky podľa lekára
Vysoký tlak	namáha steny tepien	pravidelné meranie, menej soli, lieky podľa lekára
Cukrovka	poškodzuje cievy	sledovanie glykémie, liečba podľa lekára
Nadváha a obezita	zvyšuje ďalšie riziká	postupná úprava hmotnosti
Nedostatok pohybu	zhoršuje tlak, cholesterol aj hmotnosť	pravidelný pohyb denne
Alkohol	škodlivé pitie zvyšuje riziko	NHS: najviac 14 jednotiek týždenne
Dedičnosť, vek	nedá sa ovplyvniť	pravidelné preventívne prehliadky

Význam prevencie

Prevencia je podľa WHO najdôležitejšia. Väčšinu srdcovocievnych ochorení možno predchádzať riešením rizikových faktorov: prestať s tabakom, znížiť soľ v strave, jesť viac ovocia a zeleniny, pravidelne sa hýbať a nepiť škodlivé množstvá alkoholu. Je dôležité čo najskôr zistiť rizikové faktory, aby sa mohla začať liečba. Prevenciu je dobré začať realizovať už v skorom detskom veku, no neznamená to, že vo vyššom veku (najmä po tridsiatke a štyridsiatke) to nemá zmysel. Práve naopak. Lepšie začať aj vo vyššom veku, ako vôbec.

Ak máte 40 až 74 rokov, využite preventívnu prehliadku u svojho obvodného lekára. NHS pripomína, že pravidelná kontrola vie odhaliť skoré známky srdcovocievnych ochorení a mozgovej príhody aj ochorenia obličiek, demencie či cukrovky 2. typu.

Čo je to vhodná a správna strava?

Základ tvorí striedmosť a pestrosť, nie radikálne diéty či pôsty. NHS pri aterosklerózi odporúča jesť zdravo a menej nasýtených tukov a cukru. Lepšie je jesť pravidelne a v menších porciách, nie raz a veľa. Veľmi veľké jedlo tesne pred spaním je zbytočnou záťažou pre trávenie aj pre celkovú hmotnosť.

V praxi to znamená viac zeleniny, ovocia, strukovín a celozrnných výrobkov, ryby, menej údenín, vyprážaných a cukrovinkových jedál a menej soli. Vyhnite sa častému vyprážaniu a pokrmom pripraveným na opakovane používaných tukoch.

Tuky, bielkoviny a vitamíny

Presné množstvá tukov a bielkovín na deň sa líšia podľa veku, pohlavia, hmotnosti aj pohybu, preto ich tu neuvádzame. Platí všeobecná zásada: uprednostnite rastlinné tuky (olivový, repkový olej, orechy, semená) pred nasýtenými zo živočíšnych zdrojov a spracovaných potravín a bielkoviny získavajte z rýb, vajec, strukovín, nízkotučných mliečnych výrobkov a chudého mäsa.

Vitamíny. Niekedy sa odporúča denne vitamín E (400 IU) alebo vitamín C (3 g). Tieto dávky neodporúčame:

• Vitamín E: štúdia HOPE-TOO zahŕňajúca ľudí s ochorením ciev alebo cukrovkou ukázala, že dlhodobé užívanie vitamínu E neznížilo výskyt rakoviny ani veľkých srdcovocievnych príhod a mohlo zvýšiť riziko srdcového zlyhania. NHS uvádza, že dávka 540 mg (800 IU) denne alebo menej vitamínu E z doplnkov pravdepodobne neškodí, no to neznamená, že chráni cievy.
• Vitamín C: NHS upozorňuje, že viac ako 1 000 mg denne môže spôsobiť bolesť brucha, hnačku a plynatosť. Dávka 3 g je trojnásobne vyššia. Vitamín C z jedla (ovocie a zelenina) je bezpečný a postačujúci.

Pri chronických ochoreniach srdca a ciev žiadne doplnky nezačínajte bez porady s lekárom, najmä ak užívate lieky na riedenie krvi.

Pohyb a životospráva

Spôsob života rozhoduje u človeka vo vyššom veku veľmi veľa. Pravidelná telesná aktivita – práca v záhrade, prechádzky, rýchla chôdza, plávanie, bicyklovanie či iný šport – prospieva tlaku, cholesterolu aj hmotnosti, a tým aj cievam (WHO, NHS). Pohyb však nie je kúzlo: zníži riziko, ale zlú stravu nenahradí a ochorenie neodstráni. Pohyb a zdravá strava fungujú spolu.

Ak ste dlho nešportovali alebo máte chronické ochorenie, začnite pomaly a poraďte sa s lekárom.

S fajčením určite musíte skončiť!

Ak často fajčíte alebo žijete v prostredí, kde sa často fajčí, musíte to zmeniť. Fajčenie patrí podľa NHS aj WHO medzi najdôležitejšie rizikové faktory. Prestať sa dá postupne aj naraz, vhodnú pomoc vám môže odporučiť lekár či lekárnik. Čo sa týka alkoholu, podľa NHS by ste nemali piť viac ako 14 jednotiek alkoholu týždenne.

Čo ešte pomáha?

Rovnako je dobré dodržiavať tieto zásady. Nejde o zázračné prostriedky, ale o to, čo odporúčajú NHS a WHO:

• obmedziť nasýtené tuky, margaríny s transmastnými kyselinami a opakovane používané vyprážacie tuky,
• jesť viac čerstvého ovocia a zeleniny,
• pravidelne sa prechádzať vonku, chodiť rýchlou chôdzou alebo behať, podľa svojej kondície,
• udržiavať primeranú hmotnosť a znižovať soľ,
• raz za čas si dať skontrolovať tlak, cholesterol a cukor,
• užívať lieky, ktoré vám predpísal lekár, aj keď sa cítite dobre,
• zvládať stres a dosť spať.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc?

Volajte 155 alebo 112, ak:

• máte tlak, zvieranie alebo ťažobu na hrudi alebo bolesť, ktorá sa šíri do ramena, krku či čeľuste,
• máte náhlu dýchavičnosť, studený pot, nevoľnosť alebo bledosť,
• spadla vám tvár na jednej strane, nedokážete zdvihnúť obe ruky alebo máte poruchu reči,
• ste náhle zmätený a neviete, kde ste.

Choďte k lekárovi ešte v ten deň, ak:

• máte bolesť na hrudi, ktorá prichádza a odchádza,
• sa vám zadýchavate pri bežnej námahe,
• máte bolesť v ramenách alebo v nohách pri chôdzi či cvičení.

Objednajte sa k lekárovi, ak:

• máte viaceré rizikové faktory (fajčenie, vysoký tlak, cholesterol, cukrovka, nadváha, srdcovocievne ochorenia v rodine),
• ste nad 40 rokov a nemali ste dlho preventívnu prehliadku,
• vás trápi trvalá únava, slabosť alebo mrazenie končatín.

Nečakajte, ak sa príznaky objavia náhle. Do nemocnice nejdite autom sami, počkajte na záchranku.

Často kladené otázky

Čo je vápenatenie ciev?

Je to ľudový názov pre stav, pri ktorom sa tepny zužujú a tvrdnú. Lekári mu hovoria ateroskleróza: v tepnách sa hromadia tukové usadeniny, ktoré zhoršujú prietok krvi.

Čo spôsobuje vápenatenie ciev?

Riziko zvyšuje fajčenie, vysoký cholesterol, vysoký tlak, cukrovka, nadváha a obezita, nedostatok pohybu, škodlivé pitie alkoholu, vyšší vek a rodinná záťaž.

Dá sa vápenatenie ciev vyliečiť?

Podľa NHS sa ateroskleróza zatiaľ nedá zvrátiť. Zdravá životospráva a lieky však vedia spomaliť jej postup a znížiť riziko infarktu a mozgovej príhody.

Aké sú príznaky vápenatenia ciev?

Často žiadne. Môže sa objaviť bolesť na hrudi, dýchavičnosť, únava, slabosť alebo bolesť rúk a nôh pri námahe. Prvým signálom môže byť až infarkt alebo mozgová príhoda.

Pomáhajú doplnky výživy s vitamínmi?

Vitamín E a vitamín C vo vysokých dávkach nie sú overenou ochranou ciev. Štúdia HOPE-TOO nezistila pokles veľkých srdcovocievnych príhod pri vitamíne E. Doplnky výživy nenahrádzajú liečbu ani zdravý životný štýl.

Môže pohyb zničiť usadeniny v cievach?

Nie. Pravidelný pohyb znižuje riziko, zlepšuje tlak, hmotnosť aj cholesterol, ale usadeniny už vzniknuté neodstráni. Najlepšie funguje v spojení so zdravou stravou.

Koľko alkoholu je v poriadku?

Podľa NHS by ste nemali piť viac ako 14 jednotiek týždenne. Menej je lepšie a niekoľko dní v týždni by ste mali alkohol vynechať.

Kedy ísť na preventívnu prehliadku?

Ak máte 40 až 74 rokov, využite preventívnu prehliadku u svojho obvodného lekára. Ak máte rizikové faktory, poraďte sa o častejších kontrolách tlaku, cholesterolu a cukru.

Zdroje

• NHS: Atherosclerosis – https://www.nhs.uk/conditions/atherosclerosis/
• NHS: Heart attack – https://www.nhs.uk/conditions/heart-attack/
• WHO: Cardiovascular diseases (CVDs) – https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/cardiovascular-diseases-(cvds)
• Lonn E. a kol. Effects of long-term vitamin E supplementation on cardiovascular events and cancer (HOPE-TOO). JAMA. 2005 – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15769967/
• NHS: Vitamin C – https://www.nhs.uk/conditions/vitamins-and-minerals/vitamin-c/

Článok má informatívny charakter a nenahrádza odborné lekárske vyšetrenie. Výživové doplnky nie sú určené na liečbu ochorení a nenahrádzajú pestrú a vyváženú stravu. Aktualizované 24. 10. 2026.